Nové priateľstvá aj starí známi, množstvo dát, ale aj interaktívnych workshopov, odborné diskusie aj neformálny pokec pri kávičke. Tak by sme mohli v skratke zhrnúť dlho očakávanú konferenciu o občianskom vzdelávaní Preukaz nerobí občana 2022, ktorá sa uskutočnila v dňoch 28. – 29. júna v Bratislave a online. Viac ako 30 odborníkov diskutovalo spolu s účastníkmi o aktuálnych trendoch a výzvach v občianskom vzdelávaní na Slovensku i v zahraničí. Výber najzaujímavejších zistení vám prinášame nižšie.
Ako sú na tom naši mladí?
Všeobecná zhoda panovala v názore, že súčasná generácia mladých ľudí to v dnešnej dobe nemá jednoduché. Veľmi dobre si uvedomuje súčasné bezpečnostné výzvy či klimatickú krízu. Pandémia COVID-19 so sebou priniesla rozmach duševných chorôb, zabránila mladým ľuďom stretávať sa s rovesníkmi či zapájať sa do mimoškolských aktivít. Najefektívnejší spôsob komunikácie s priateľmi pre túto skupinu predstavujú sociálne siete. Niet preto divu, že sa pre Generáciu Z stali aj najdôležitejším zdrojom informácií, v ktorom sa však vedia veľmi ľahko stratiť nakoľko ich na ne, podobne ako nás ostatných, nikto dostatočne nepripravil.
Tento fakt je častým zdrojom kritiky najmä zo strany starších generácií. Zmena však už nastala a je na nás naučiť sa zodpovedne pracovať s online kanálmi, aby sme tejto zodpovednosti dokázali učiť aj našich mladých. Kľúčovým je v tomto prípade podpora kritického myslenia a všímavosť k pôvodu zdrojov informácií. Rovnako môže efektívnejšie riešenie názorovej nezhody (online či offline) spočívať v tom, že ľudí učíme vyargumentovať si svoje tvrdenia dôveryhodnými zdrojmi namiesto toho, aby sme im tvrdohlavo oponovali.
Ako je na tom občianska participácia?
Tému zodpovednosti nemusíme držať len na internete. Dá sa o nej tiež diskutovať v kontexte občianskej angažovanosti. Trend predstavuje pokles dobrovoľníckych i občiansko-politických aktivít. Mladí ľudia nie sú motivovaní pristúpiť k volebným urnám, nakoľko sa cítia nevypočutí politickými osobnosťami na lokálnej či národnej úrovni a chýba im platforma, cez ktorú by svoje potreby mohli efektívne komunikovať. Ich vedomosti o dôležitosti demokracie či členstve v medzinárodných organizáciách sú často plytké, limitované len na poučky naučené v škole. To môže predstavovať problém v prípade, že od žiaka vyžadujeme kritickejšie zamyslenie sa nad budúcnosťou našej krajiny v kontexte súčasných výziev. Tu by sme mohli parafrázovať jedného z hlavných rečníkov, Ondřeja Lišku, ktorý konferenciu v jej 1. deň otvoril so slovami:
„Predpokladom živej demokracie je schopnosť imaginácie, schopnosť predstaviť si, že jeden jediný hlas, ten náš, má zmysel a spoločnosť, v ktorej žijeme, môže byť iná, ak sa pre to budem snažiť niečo spraviť ja svojím aktívnym konaním“.
Aby mohli mladí ľudia tento spôsob myslenia kultivovať a rozvíjať, je nutné vytvárať im na to podnetné prostredie. Veľa nadaných študentov zo Slovenska má v pláne odísť na vysokú školu do zahraničia. Riešením nie je na silu ich držať doma, ale práve naopak, podporovať ich v ambíciách rozširovať si obzory a zároveň ich motivovať k návratu. Urobiť tak môžeme sprostredkovaním informácií o organizáciách, v ktorých môžu byť aktívni, podporovaním praxe už počas školy a propagovaním programov ako napríklad Erasmus+. Je dôležité vytvárať pre mladých komunity, v ktorých sa môžu navzájom spoznávať, a spoznávať aj samých seba. To všetko môže pomôcť rozvinúť v nich zručnosti ako sú napríklad líderstvo, riešenie problémov, kritické myslenie či schopnosť spolupracovať, ktoré by mali byť základnou výbavou človeka v 21. storočí.
Ako je na tom občianska výchova?
Počas pandémie COVID-19 sa občianska výchova ocitla na chvoste vyučovaných predmetov. Na Slovensku má „občianka“ vo všeobecnosti punc predmetu, ktorý sa vždy „zvezie“ popri ostatných, často ho nevyučujú učitelia s relevantnou aprobáciou a celková forma vyučovania tohto predmetu veľakrát nezodpovedá aktuálnym potrebám žiakov či spoločnosti. Otázkou je, ako môžu v týchto podmienkach z hodín občianskej výchovy odchádzať adekvátne vzdelaní mladí dospelí, ktorí sa budú vedieť zodpovedne rozhodovať, byť tolerantní či vedieť obhajovať svoje základné práva a práva druhých? Jeden z hlavných prednášajúcich, Vladimír Šucha, ktorý svojou prednáškou otvoril 2. deň konferencie, upozornil na dôležitý negatívny trend:
„Slovensko má akútny problém s nedôverou medzi občanmi, ktorá je pritom úplným základom spoločnosti.“
Ako však môžeme začať dôverovať nepoznanému či rozdielnemu, ak sa uzatvárame do monokultúrnych bublín? Riešenie by mala predstavovať systémová zmena formy vzdelávania. Dostať deti von zo škôl, propagovať dobrovoľníctvo a venovať pozornosť neformálnemu vzdelávaniu. To so sebou, paradoxne, nesie omnoho nižšie náklady ako to tradičné, no zároveň sa ukazuje byť efektívnejším, predovšetkým v oblasti rozvíjania mäkkých a sociálnych zručností. Zvyšovať je potrebné aj emocionálnu inteligenciu a odolnosť mladých ľudí. Je nutné vystavovať ich diverzite, aby ich mentálny svet nezostával uzamknutý v sociálnej bubline ich rodiny a kamarátov z rovnakého prostredia, aby boli schopní vyjadriť empatiu voči zraniteľným skupinám a uvedomovať si svoju zodpovednosť a úlohu v spoločnosti.
Ako nestratiť motiváciu v záplave negatívnych trendov alebo 3 povzbudivé fakty na záver:
1. Na Slovensku stále vládne demokracia – jej cieľom nie je zhodnúť sa so všetkými na všetkom. Cieľom je žiť spoločne v mieri a naučiť sa spolu konštruktívne diskutovať o tom, ako nám tu spoločne môže byť lepšie.
2. Za formovanie reality, ktorá nás čaká v budúcnosti, sme zodpovední všetci. Ak nebudeme občiansku spoločnosť kultivovať my, nikto iný to za nás nespraví. Aj naša konferencia však ukázala, že v tejto krajine stále existuje veľké množstvo motivovaných jednotlivcov, organizácií, verejných inštitúcií, firiem a ďalších, ktorým záleží na budúcej podobe Slovenska.
3. Okolo nás aj našich detí je v súčasnej dobe veľké množstvo dezinformácií, manipulácie s emóciami a nenávisti. Napriek tomu nesmieme dovoliť, aby nás tieto negatívne trendy ovládli. Aj pri súčasnom dianí máme možnosť vybrať si empatiu a kedykoľvek sa tak rozhodneme, máme moc v spoločnosti niečo zmeniť.
Ak ste nemali možnosť zúčastniť sa konferencie naživo či online, záznam zo záverečnej panelovej diskusie si môžete pozrieť tu.
Nechajte sa vtiahnuť do príjemnej atmosféry konferencie prostredníctvom fotografií, ktoré nájdete na tomto odkaze.
Veľké ďakujeme patrí všetkým rečníkom, lektorom, účastníkom a partnerom, vďaka ktorým sa konferencia stala skutočnosťou. Tešíme sa na jej ďalší ročník!
Foto: IPAO
