V rámci Plánu obnovy, ktorý je spoločnou snahou krajín Európskej únie (EÚ) zmierniť vplyv pandémie COVID-19 na ich ekonomiku a životnú úroveň obyvateľov, prebieha na Slovensku reforma celoštátneho vzdelávacieho kurikula. Ide o strategický dokument celospoločenskej dôležitosti, ktorý obsahuje kľúčové pedagogické dokumenty a pokyny s dosahom až do roku 2035. Na tvorbe nového kurikula sa podieľa aj Iniciatíva za občianske vzdelávanie. Nižšie nájdete jej stanovisko k aktuálnemu priebehu.
Do tvorby čiastkových dokumentov pre jednotlivé vzdelávacie oblasti je pod hlavičkou Štátneho pedagogického ústavu zapojených vyše 300 ľudí vrátane samotných pedagógov i odborníkov z mimovládneho sektora. Členmi Ústrednej komisie pre predprimárne a základné vzdelávanie vo vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť sú aj odborníci na občianske a globálne vzdelávanie z členských organizácií Iniciatívy.
Nedostatočne otvorený a participatívny proces
Komisia aktuálne pracuje na sfinalizovaní dokumentu Východiská zmien vo vzdelávacích oblastiach (tzv. úvod do kurikula), ktorý bude následne udávať charakter štátneho vzdelávacieho programu a vzdelávacích štandardov. Jeho prvotnú verziu členovia komisie zastupujúci Iniciatívu za občianske vzdelávanie vnímali ako nedostatočne explicitne hodnotovo ukotvenú a nereflektujúcu aktuálne dianie a potreby žiakov v 21. storočí, v dôsledku čoho vzniesli celkovo 42 pripomienok s dôrazom kladeným na aktívne občianstvo, ochranu ľudských práv, posilňovanie historickej pamäte či euroobčianstvo. Niektoré zo vznesených pripomienok boli autori ochotní zapracovať, avšak termín “euroobčianstvo” sa ukázal byť sporným. Autorský tím ho bez udania dôvodu aj po niekoľkých sériách pripomienkovania odmieta do dokumentu zapracovať, čo považujeme za netransparentné a odporujúce deklarovanej participatívnosti procesu.
Euroobčianstvo, resp. členstvo Slovenska v EÚ a povedomie o nej, považujeme v aktuálnom kontexte za nesmierne dôležité a sme presvedčení, že túto tému je nevyhnutné prinášať i do škôl. Záujem o EÚ, ale i nedostatočnú informovanosť o nej, potvrdzujú aj dáta z výskumov Rady mládeže Slovenska.
Prečo by sa o EÚ malo vzdelávať v školách?
Na základe zistení výskumu Hodnoty mladých (2020) [1] sa ukazuje, že mladí Slováci sa cítia byť z geopolitického hľadiska Európanmi. Členstvo Slovenska v EÚ je pre nich samozrejmosťou, apelujú v tomto zmysle aj na potrebu jej rozširovania. To, že je Slovensko členským štátom EÚ, reflektujú predovšetkým cez výhody, ktoré prináša do ich bežného života (možnosť slobodného pohybu bez obmedzení medzi hranicami národných štátov, možnosť študovať alebo pracovať v inej členskej krajine EÚ atď.)
Na druhej strane uvedomovanie si vlastného občianstva v EÚ je pomerne slabé a prejavuje sa napr. nízkou mierou záujmu o európsku politiku (záujem deklarovalo len 37%). Odsúva ju to do oblasti tém ako je politické dianie v iných krajinách alebo medzinárodná politika, teda do zóny mimo vplyvu na vlastný každodenný život bežného mladého človeka.
Rezignácia sa prejavuje i v oblasti inštitucionálneho a politického diania na úrovni EÚ, akou je účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP). Vždy alebo zvyčajne účasť na týchto voľbách deklarovala menej ako polovica respondentov (45%). Na druhej strane odpoveď „nikdy“ alebo „zvyčajne nie“ uviedlo na otázku o účasti vo voľbách do EP až 27% respondentov, čo je najviac v porovnaní s ostatnými kategóriami volieb.
Občianska informovanosť o EÚ u mladých ľudí
Konzultácie o budúcnosti Európy priniesli zásadné zistenie o nedostatočnej informovanosti o EÚ, jej inštitúciách, procesoch ako aj vzťahu s národnou úrovňou politického procesu. Miesto, kde by takéto informácie mali mladí ľudia dostávať, je podľa ich názoru predovšetkým škola, ktorú vnímajú ako priestor pre nezávislé a objektívne informovanie. Konzultujúci zároveň deklarovali, že v súčasnosti sa tak nedeje a ich rovesníci často nemajú ani základné informácie o tom, že Slovensko je členom EÚ.
Význam občianskej výchovy mladí ľudia v tejto súvislosti zdôrazňovali opakovane. Predstavujú si ju ako predmet, kde sa dozvedia o všetkých relevantných témach potrebných pre svoju plnohodnotnú a informovanú občiansku a politickú participáciu v budúcnosti. Počas konzultácií realizovaných v rámci VIII. Cyklu Európskeho dialógu s mládežou [3] hodnotili mladí ľudia naprieč EÚ svoju aktuálnu úroveň vzdelania v oblasti občianskej výchovy na 3-stupňovej škále. Ako veľmi dobré svoje vzdelanie v tejto oblasti hodnotilo len 18% mladých Slovákov. Občianska výchova dnes podľa ich názoru na občiansky život rozhodne nepripravuje v dostatočnej miere a to napriek jej kľúčovej úlohe v budovaní občianskych kompetencií.
Verejné politiky v kontexte súčasnosti a budúcnosti
Iniciatíva vynakladá dlhodobé a konštruktívne úsilie explicitne hodnotovo ukotviť kurikulum vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť ako prodemokratický dokument reflektujúci príslušnosť Slovenska do euroatlantických štruktúr, ktorý odzrkadľuje realitu života v 21. storočí. V situácii, kedy čelíme hybridnej agresii zo strany Ruska a v bezprostrednom ohrození nie sme iba vďaka nášmu členstvu v EÚ a NATO, považujeme uvedomenie si tejto skutočnosti a potreby za ešte dôležitejšie než kedykoľvek predtým. Vojna na Ukrajine predstavuje konflikt globálneho významu, ktorý spolu s jeho dôsledkami pre podobu a význam členstva v EÚ nemôžeme ignorovať. Preto apelujeme na tvorbu vzdelávacích politík tak, aby v maximálnej možnej miere reflektovali na súčasné i budúce spoločenské výzvy.
Zdroje:
[1] Reprezentatívny výskum RmS Hodnoty mladých, realizovaný v lete 2020 na vzorke 1500 respondentov vo veku 15-29 rokov.
[2] Zistenia z konzultácií o budúcnosti Európy, ktoré RmS uskutočnila v období november – december 2021. Konzultácií sa zúčastnilo 168 účastníkov v 15 fokusových skupinách. Správa z konzultácií je dostupná online.
[3] Zistenia z konzultácií realizovaných v rámci VIII. cyklu Európskeho dialógu s mládežou formou online dotazníka, ktorý vyplnilo 4490 mladých Slovákov v období od marca do júna 2021. Bližšie informácie v správe Participácia a priestory pre mladých. Dostupné online.
