Vzdelávanie bolo počas pandémie vzdialené od ideálneho stavu. Pedagógovia sa museli popasovať s novými výzvami v podobe dištančného vzdelávania, pričom občianske vzdelávanie sa dostalo na koniec rebríčka priorít. Takisto postoje a názory mladých ľudí ovplyvnili aj bezpečnostné riziká ako hybridné vojny, teroristické útoky či aktuálna vojna na Ukrajine. Prečítajte si, aké sú najdôležitejšie závery najnovšieho výskumu realizovaného Radou mládeže Slovenska, ktorá je členom Iniciatívy za občianske vzdelávanie, v ktorom mapovali stav občianskeho vzdelávania a participácie u najmladšej generácie ľudí a s tým spojené názory mladých na Slovensku.

V rámci VIII. cyklu Európskeho dialógu s mládežou zrealizovala tento rok Rada mládeže Slovenska (RmS) reprezentatívny výskum, v ktorom zisťovala občianske postoje a úroveň participácie na vzorke 1005 mladých ľudí zo všetkých kútov Slovenska, a to vrátane ich názorov na kvalitu občianskeho vzdelávania.

Prieskum sa pritom zameriaval na ľudí vo veku 15 – 29 rokov, tiež označovaných ako generácia Z. Pre túto generáciu je totiž typická vysoká digitálnosť, pretože nezažili dobu pred internetom. To ale neznamená, že ide aj o vysoko digitálne gramotnú generáciu. Dávajú tiež väčší dôraz na duševné zdravie než predchádzajúce generácie, ale zároveň sú duševne krehkejší. Generácia Z takisto za posledné dva pandemické roky zažila bezprecedentné zážitky spojené s izoláciou od rovesníkov.

Pandémia zasiahla školy v podobe rozsiahleho dištančného vzdelávania a uprednostňovania “dôležitejších”, resp. odborných, predmetov na úkor tých spoločenskovedných. Spolu s dlhodobým odsúvaním občianskeho vzdelávania na vedľajšiu koľaj zo strany štátu zamiešali tieto udalosti karty v tom, na akej úrovni je občianske vzdelávanie u generácie Z a aké sú ich občianske a hodnotové postoje.

V tomto kontexte RmS zistila a pomenovala viacero zaujímavých a dôležitých záverov:

1. Občianske vzdelávanie dokáže pripraviť na občiansky život v súčasnosti len necelú polovicu opýtaných

V rámci sebahodnotenia vedomostí v občianskej výchove si opýtaní dali priemerne známku 3. Lepšie hodnotili svoje občianske vzdelanie ľudia, ktorí dokončili vysokú školu. To nám ukazuje jasné medzery v znalostiach mladých ľudí a potvrdzuje tvrdenie, že pandémia mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa občianske vzdelávanie dostalo na chvost priorít

Viac ako tretina mladých ľudí uviedla, že voľby sú len plytvaním času a peňazí.

Napriek nedostatočnému občianskemu vzdelaniu u väčšiny respondentov, viac než dve tretiny opýtaných považujú demokraciu za najlepší politický systém pre Slovensko. Na druhej strane, viac ako tretina mladých ľudí uviedla, že voľby sú len plytvaním času a peňazí. Táto skutočnosť je ale priamo v rozpore s demokratickým nastavením, pretože demokracia a slobodné voľby idú spolu ruka v ruke. Tento fakt nám ukazuje, že pre generáciu Z je demokracia na Slovensku síce dôležitá, ale na druhej strane nie je ochotná sa angažovať pre jej udržanie. Svedčí to aj o tom, že časť mladých má o demokracii len plytké vedomosti a ich chápanie demokracie môže byť napríklad spájané len s výhodami (napr. možnosť slobodne cestovať a pod.). To nám odkazuje na vyššie spomínané slabé znalosti mladých v témach ohľadom vecí verejných.

2. Na mojom hlase nezáleží

Podobne ako aj v minulých prieskumoch, aj v tomto prieskume sa mladí ľudia vyjadrili, že majú pocit, že na ich názore nezáleží. Takisto väčšina si myslí, že nemôže poskytnúť spätnú väzbu politikom. A podľa názoru vyše dvoch tretín, nemá generácia Z ani vplyv na to, ktoré témy sa dostávajú do politickej či verejnej debaty. V tomto silnom skepticizme sa určite odzrkadľuje aj negatívna skúsenosť s pandémiou COVID-19, počas ktorej boli záujmy a potreby mladých ľudí menšou prioritou pre štát. Z týchto vyjadrení je tiež cítiť silný pocit občianskej a politickej bezmocnosti.

Nízka úroveň občianskeho vzdelania u mladých a pocit, že nedokážu zmeniť veci v spoločnosti, mali negatívny vplyv na ich demokratické občianske názory a postoje smerom k občianskej participácii, napríklad:

  • Len 17% respondentov je presvedčených o tom, že ich názor a konanie dokáže ovplyvniť procesy v krajine.
  • 45% opýtaných za posledný rok neparticipovalo na žiadnej občianskej aktivite, pričom ide o najvyššie číslo od roku 2017.
  • Skoro 65% mladých ľudí nemá skúsenosť s dobrovoľníctvom či dobrovoľníckymi aktivitami.
  • Len necelá respondentov dôveruje slovenským politickým stranám a domácim inštitúciám ako Vláda SR a Národná rada SR.

3. Nezabúdajme zapájať do dialógu o veciach verejných aj mladých ľudí

V prieskume až 83% respondentov uviedlo, že práve zvýšenie informovanosti u politikov o potrebách a obavách mladých ľudí môžu byť kľúčom k úspechu, ako by generácia Z mohla zlepšiť svoj vplyv na verejnú politiku a politické rozhodovanie. Okrem toho opýtaní v prieskume uviedli ako ďalšie opatrenia:

  • zlepšenie a skvalitnenie občianskej výchovy na školách. 
  • vytváranie príležitostí na stretnutia s politikmi
  • za najmenej dôležité opatrenie považujú potrebu znížiť volebný vek na 16 rokov, aby mohli oprávnene voliť vo voľbách. 

Dobrou správou je, že hlavný motorom v rámci občianskej a politickej participácie u angažovaných mladých ľudí u viac ako polovice opýtaných oni sami. Tým pádom väčšina mladých, ktorí sa angažujú, nepotrebuje vonkajší stimul či motiváciu, aby boli občiansky aktívni. Na druhej strane, je dôležité sa zamerať na skupinu dospievajúcich, ktorí vo svojej komunite nie sú iniciatívni. Tí by mali v prvom rade dostať vo svojom najbližšom okolí dostatočnú podporu na rozvíjanie ich angažovanosti. Forma pomoci môže byť rôzna – od škôl, mimovládnych organizácií až po napríklad ich rovesníkov.

Vďaka zvýšenej participácii sa zvyšuje u mladých pochopenie procesov tvorby politík a tým pádom sa u nich prehlbuje poznanie a ich vzťah k demokracii.

Je potrebné dodať, že vyššia participácia generácie Z na verejnom živote je dôležitá, pretože konečné riešenia budú odzrkadľovať aj ich potreby. Vďaka zvýšenej participácii narastá u mladých pochopenie procesov tvorby politík a tým pádom sa u nich prehlbuje poznanie a ich vzťah k demokracii. Na druhej strane nesmieme zabúdať na to, že je kľúčové potreby mladých ľudí súhlasne spájať aj s potrebami iných skupín v spoločnosti, ktoré v nej majú rovnako dôležité postavenie.

4. Výzva pre systém – dostatočne skvalitniť občianske vzdelávanie pre mladých

Z prieskumu vyplýva, že mladí ľudia si pýtajú kvalitnejšie a lepšie občianske vzdelávanie. Jeho nedostatok sa potom odzrkadľuje v ich občianskej pasivite, pocite bezmocnosti a nedôvere v systém a verejné inštitúcie. 

Potreby mladých v rámci občianskeho vzdelávania nedokážu dostatočne zabezpečiť inštitúcie, ktoré poskytujú formálne vzdelávanie, ako napríklad školy. U časti generácie Z dokážu občianske témy pokryť organizácie či inštitúcie, ktoré ale nezabezpečujú formálne vzdelávanie. Napriek tomu, ani tie nedokážu naplniť potreby u mladých ľudí, ktorí by výchovu v občianskej sfére najviac potrebovali.

Potreby v rámci občianskeho vzdelávania u mladých nedokážu dostatočne zabezpečiť inštitúcie, ktoré poskytujú formálne vzdelávanie, ako napríklad školy.

Z toho dôvodu najväčšou systémovou výzvou bude pochopiť mladú generáciu a zabezpečiť jej v nasledujúcich rokoch prvotriedne vzdelanie, ktoré ju pripraví na občiansky život v spoločnosti. Pretože dopyt zo strany mladých po plnohodnotnom občianskom vzdelávaní tu je.

Preto práve Iniciatíva za občianske vzdelávanie bude v najbližších rokoch presadzovať požiadavku mladých ľudí, aby sa im dostalo kvalitného občianskeho vzdelania a aby ich angažovanosť v spoločnosti neklesala.

Foto: Rada mládeže Slovenska, Unsplash.com